Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní Hospodinovo slovo: Neboj sa, Abrám, ja som tvoj štít, tvoja hojná odmena. Abrám povedal: Pán, Hospodin, čože mi dáš?! Veď odchádzam bezdetný a dedičom môjho domu bude damaský Eliezer. Prvá kniha Mojžišova 15,1.2

Abrám bol veľmi bohatý muž. Mal ohromné stáda dobytka, množstvo služobníctva, otrokov, otrokyne… Všetkého mal nadbytok a súčasne ho hospodin uisťuje, že mu dá ešte oveľa viac. Abrám sa však pýta Boha: „Môžeš mi povedať, na čo mi to všetko bude? Do hrobu si nič nevezmem! Nemám to komu odovzdať, keďže môj rod zanikne!“
Abrám mal pravdu. Ak dám Boha a večnosť na druhé miesto, potom bude najcennejšou hodnotou fungujúca rodina. Deti boli navyše vo vtedajších časoch jedinou zárukou spokojnej staroby.
Veľa ľudí v súčasnosti kariérne rastie a hromadí majetok vo viere, že si tým zaistia šťastie. Mnohí zostávajú sami, aby sa o to, čo svojou usilovnou prácou získali, nemuseli s nikým deliť. V starobe potom závidia tým, ktorí síce majú takmer prázdne účty, ale napriek tomu sú šťastní. Majú niekoho, kto ich potrebuje aj v čase, keď už nemajú čo rozdávať.
Nie je jednoduché mať deti a ani ich dobre vychovať. Deti stoja peniaze, čas, odriekanie i množstvo síl. Hovorím na základe osobnej skúsenosti. Ale som za ne Bohu vďačný a považujem ich za najlepšiu investíciu môjho doterajšieho života.

Bože, ďakujem Ti za rodinu. Je pre mňa tým najcennejším, čo na tomto svete mám. Preto Ťa prosím za manželské páry, ktoré túžia po deťoch, ale zatiaľ ich nemajú.