… a postavil tam oltár Hospodinovi. Prvá kniha Mojžišova 13,18

Poznáte niekoho, kto sa vám zdá byť šťastný? Podľa toho, aké hodnoty dnes vládnu svetu, by to mal byť nejaký miliardár alebo minimálne herec so soškou Oscara.
Pri správach z Abrámovho života často čítame, že postavil Hospodinovi oltár, aby naň priniesol obeť ako prejav chvály a vďačnosti za všetko, čo pre neho urobil.
Vďačnosť je vlastnosť, ktorá sa dnes akosi stále viac vytráca. Ľudia, ktorí majú všetko, čo na spokojný život potrebujú, často nariekajú a závidia tým, ktorí sa podľa nich majú ešte o trochu lepšie.
Abrám putoval dlhé desaťročia ako kočovník z miesta na miesto a na svojich cestách stretával ľudí, ktorí bývali v bezpečí opevnených miest. Mohol im závidieť, no on sa však radšej radoval z toho, že zárukou jeho bezpečia je Hospodin.
Stáva sa mi, že ráno vstanem a mám zlú náladu. Napriek tomu Bohu počas pravidelnej modlitby poďakujem za domov, zdravie a mnohé ďalšie „samozrejmosti“. Zrazu si uvedomím, že moja clivota zmizla a ja sa opäť môžem radovať zo života.
Aj Abrám sa mohol sťažovať na množstvo vecí. Radšej však stavia oltár pre Hospodina a dáva mu tým najavo svoju vďačnosť. Súčasne vyjadruje túžbu, aby Stvoriteľ naďalej zostal zárukou jeho súčasného i budúceho šťastia.

Bože, prajem si, aby bol môj život oltárom, ktorý staviam pre Teba. Staň sa, prosím, zárukou môjho šťastia i mojej budúcnosti. Ďakujem.