Hospodin však postihol faraóna i jeho dom ťažkými údermi pre Sáraj, Abrámovu ženu. Faraón zavolal Abráma a povedal mu: Čo si mi to urobil? Prečo si mi nepovedal, že je to tvoja žena? Prečo si povedal, že je to tvoja sestra? Ja som si ju preto vzal za ženu. Tu teda máš svoju ženu, ber si ju a choď! Faraón ho potom zveril mužom, aby ho poslali preč aj s jeho ženou i so všetkým, čo mal. Prvá kniha Mojžišova 12,17-20

„Lož má krátke nohy,“ hovorievala nám kedysi na základnej škole učiteľka. Môj spolužiak, veľký nezbedník, ju hneď pohotovo doplnil: „Ale dajú sa vytrénovať!“
Je celkom pravdepodobné, že Abrám sa na lož pozeral podobne ako môj spolužiak. Nejaký čas si dokonca mohol myslieť, že urobil správnu vec. Veď faraón sa mu za Sáraj bohato odmenil a dovolil mu pásť stáda na najlepších pastvinách. Daroval mu aj najlepšie kusy dobytka zo svojich stád a k tomu pridal otrokov a otrokyne.
S touto situáciou bol zrejme spokojný Abrám, faraón a dokonca aj Sáraj. Hospodin to však videl inak a začal konať. Keď si faraón uvedomil, že od okamihu, čo si vzal Sáraj za manželku, stíha jeho zem jedna katastrofa za druhou, začína chápať, čo je toho príčinou.
Abrám dostáva svoju ženu naspäť a faraón mu necháva aj všetky dary, ktoré mu venoval pred svadbou. Abrám je síce bohatší, ale odchádza s hanbou. Už sa sem nikdy nesmie vrátiť. Pochopil, že klamať sa nemá. A popritom ľutuje, že sa radšej nespoľahol na Hospodina, ktorý mu sľúbil, že sa o neho postará.

Bože, aj ja som Ti veľakrát robil hanbu. Vďaka, že si to so mnou nevzdal a zachránil si ma podobne ako Abráma.