Keď v krajine nastal hlad, Abrám odišiel do Egypta, aby tam začas pobudol, lebo v krajine sa veľmi rozšíril hlad. Keď sa chystali vojsť do Egypta, povedal svojej žene Sáraj: Pozri sa, viem, že si žena krásneho vzhľadu. Keď ťa uvidia Egypťania, povedia si: Toto je jeho žena. Mňa zabijú a teba nechajú nažive. Povedz teda, že si moja sestra, aby sa mi pre teba vodilo dobre a zostal som tvojou zásluhou nažive. Prvá kniha Mojžišova 12,10-13

Abrám, ktorý na Boží príkaz prijal údel kočovníka, rieši problém. Napriek tomu, že mu Hospodin sľúbil, že mu požehná, krajinu postihlo sucho. Zvieratám v jeho stáde hrozí, že zahynú od hladu. Ak sa tak stane, aj Abráma a jeho blízkych čaká smrť.
Od karaván, ktoré stretávajú, sa dozvedia, že v Egypte je zatiaľ dostatok vlahy. Nie je tam ani hlad a sú tam pastviny, na ktorých by mohli pásť svoje stáda.
Ako sa teda rozhodnúť? Opustiť Kanaán a ísť do Egypta? Po spoločnej porade vyrazí na cestu, no uvedomuje si, že krása jeho ženy môže byť pre neho nebezpečná. Požiada ju preto, aby tvrdila, že je jeho sestra. Nemožno to teda považovať za lož, veď Sáraj je dcérou jeho otca.
Občas sa dostaneme do situácie, keď nemáme chuť povedať celú pravdu. Nezdá sa nám to výhodné a premýšľame rovnako ako Abrám, ktorý do toho zapletie aj Sáraj. Prečo to robí? Možno si Božie požehnanie predstavoval inak a nepočítal s tým, že príde sucho a on bude musieť ísť do Egypta. Berie budúcnosť do vlastných rúk a prestáva dôverovať Stvoriteľovi. Tým sa dopúšťa veľkej chyby.

Bože, tak často sa podobám Abrámovi. Nauč ma dôverovať Ti aj vtedy, keď nie je všetko tak, ako by som si to predstavoval. Vďaka.