Hospodin povedal: Sú jeden národ a všetci hovoria jednou rečou. Toto je iba začiatok ich výčinov; teraz im už nič nezabráni uskutočniť všetko, čo si zaumienia. Poďme, zostúpme a zmäťme im reč, aby sa medzi sebou nedorozumeli. Tak ich Hospodin odtiaľ rozptýlil po celej zemi a prestali stavať mesto. Prvá kniha Mojžišova 11,6-8

Je naozaj zlé, keď si ľudia rozumejú? Veď správna komunikácia je predsa základ dobrých vzťahov! No na druhej strane, ten, kto zažil napríklad šikanovanie od spolužiakov, vie, že niekedy by bolo lepšie, keby si ľudia nerozumeli…
Čoskoro po potope sa ľudia pokúšajú postaviť monu-mentálnu vežu, ktorá im má zaistiť nezávislosť od Božieho sľubu – teda že už nikdy nedopustí potopu sveta.
Stvoriteľ o tom vie, takisto vie aj to, aké riziko ich konanie prináša. Preto sa rozhodne konať. Spôsobí „zmätenie jazykov“, čím stavbu prekazí. Keďže spoločná vrava prechádza do chaosu, takisto aj veľkolepý plán ľudí stroskotáva. Podľa archeológov sa zvyšok tejto nedostavanej veže nachádza na území niekdajšieho Babylona.
Ľudia, ktorí si nerozumejú, sa rozpŕchajú po okolí a postupne „plnia zem“. Stvoriteľov zámer sa uskutočnil. Zlo sa nebude šíriť tak rýchlo, ako by sa vzmáhalo, keby všetci ľudia žili v jednom „super veľkomeste“.
Je zvláštne, že Stvoriteľ musí urobiť niečo, čo mu vôbec nie je vlastné. No občas mu nič iné nezostáva. Keďže ho motivuje láska k dielu, ktoré stvoril, a záleží mu na nás, musí občas učiniť aj takéto rozhodnutia.
Keď porovnáme veľkomestá a dediny, zistíme, že vo veľkých mestách je oveľa väčšia kriminalita než na vidieku. Je to ďalší dôkaz toho, že Boh vie, čo robí.

Stvoriteľ, aj tým, čo sa mi možno nepáči, uč ma vnímať Tvoj záujem o človeka, ktorého si stvoril a stále miluješ.