V druhom mesiaci, na dvadsiaty siedmy deň mesiaca, zem bola suchá. Boh prehovoril k Noachovi: Vyjdi z korábu so svojou ženou, so svojimi synmi a so svojimi nevestami. Vyveď všetky druhy živočíchov, ktoré sú s tebou…, aby sa pohybovali po zemi, plodili sa a množili sa na zemi. Prvá kniha Mojžišova 8,14-17

Viete si predstaviť, že by ste museli stráviť 377 dní na jednom mieste? Zavretí v obmedzenom priestore s ďalšími ľuďmi a množstvom zvierat?
Noach a jeho rodina prežili v zavretom korábe 377 dní. Neviem, koľko svetla bolo vnútri v lodi, no podľa prednášky jedného biológa uviedlo šero a kolísavý pohyb lode všetko živé v korábe do stavu podobného zimnému spánku. Ktovie, či je to pravda. Ale aj tak to muselo byť pre všetkých náročné.
Teraz sa konečne dočkali. Boh otvára vstupné dvere, ktoré ich rok chránili pred vodou. Môžu vystúpiť z lode a žasnúť nad tým, čo stihla „príroda“ napraviť v priebehu niekoľkých týždňov, kým sa zem vyrovnala so záplavami. Všetko okolo je zelené. To je dobrá správa pre ich malé stádo, ktoré sa bude rýchlo a požehnane rozrastať.
Pri čítaní tohto príbehu sa mi vybavuje iný obraz – otvorené dvere do Božieho kráľovstva. Noach a jeho rodina prežili potopu, a preto aj my môžeme prežiť zánik zla a hriešneho sveta. Noach uveril tomu, čo mu Boh povedal, a urobil všetko, čo mu prikázal.
Ak sa zachováme rovnako, už teraz sa môžeme tešiť na večný život v prostredí, kde sa už nebudeme mať čoho báť. Ani veľkej vody.

Bože, ďakujem, že zatváraš dvere, keď zvonku hrozí nebezpečenstvo. No takisto ďakujem aj za otvorené dvere do Tvojho kráľovstva.