Aj Šétovi sa narodil syn a dal mu meno Enóš. Vtedy sa začalo vzývať meno Hospodina. Prvá kniha Mojžišova 4,26

Poznáte to, keď vám niečo chýba, ale neviete to definovať? Hlboko vo svojom vnútri máte pocit akejsi prázdnoty, ale neviete si s tým poradiť? Nie ste jediní…
Udalosti v Prvej knihe Mojžišovej sa začínajú rýchlo vyvíjať, keďže medzi jednotlivými textami uplynú niekedy aj desiatky rokov. Šét, ktorý sa narodil Eve ako „náhrada“ za strateného Ábela, už dospel a založil si rodinu. Keď sa stane otcom, medzi ľuďmi vznikne zvláštna potreba – vzývať Stvoriteľa.
Čo to znamená? Ľudia pomaly zabúdajú na svoj pôvod. Čím dlhší čas uplynul od pádu našich prarodičov do hriechu, tým zložitejšie bolo vidieť a vnímať Stvoriteľa. Práve teraz mi prichádzajú na um dva silné citáty, ktoré reagujú na nezvyčajnú prázdnotu vo vnútri, ktorú z času na čas každý z nás pociťuje. Jeden z nich napísal Augustín: „Moje srdce je nepokojné, kým nespočinie v tebe, Bože…“ Plutarchos akoby dopĺňal: „Môžeš vidieť mesto bez zákona, krajinu bez panovníka, ale nenájdeš národ bez Boha.“
Ľudia žijúci v Šétovej dobe takisto pociťovali prázdnotu a riešenie svojho nedostatku našli vo vzývaní Stvoriteľa. Začali uctievať Boha, ktorý im dal život. Pripomínali si rozprávanie Adama a Evy o tom, aký krásny bol raj a život v ňom. Nezabúdali ani na Stvoriteľov sľub, že jedného dňa sa narodí potomok, ktorý porazí a zničí pôvodcu zla a navždy vyplní prázdnotu v našom vnútri.

Bože, keď si pripomínam Tvoj sľub o zničení zla, moje vnútro napĺňa zvláštny pokoj. Naplň aj dnes moju dušu svojím pokojom.