Hospodin, Boh, urobil mužovi a jeho žene kožené šaty a zaodel ich. Prvá kniha Mojžišova 3,21

Smrť. Slovo, pri ktorom nám behá mráz po chrbte. Čím sme starší, tým viac si uvedomujeme, že jedného dňa sa dotkne aj nás. Snažíme sa ju vnímať ako samozrejmosť, ale čosi v hĺbke nášho vnútra sa tomu bráni.
Väčšina filozofií a náboženstiev považuje smrť za prirodzenú súčasť života. Biblické kresťanstvo ju však považuje za živel, ktorý je na našej planéte cudzí. Je to niečo, čo tu pôvodne nemalo byť.
Smrť sa objavila až s príchodom hriechu. Adam a Eva sa s ňou prvýkrát stretávajú v okamihu, keď Boh zabije dve zvieratá, aby im z ich kože vyrobil odev, ktorým prikryje ľudskú nahotu. Dva živé tvory zaplatia životom za ich hriech.
So smrťou som sa stretol veľakrát, keďže som videl umierať niekoľkých ľudí. Niektorí zomreli pre chorobu, iní pri nehode. Musím priznať, že smrť ma zasiahne vždy, dokonca aj v prípade, keď ju u niekoho považujem za vyslobodenie z trápenia.
Smrť tak vydáva svedectvo o tom, aký je hriech hrozný. Hriech nie je len nejaké drobné zaváhanie alebo zlyhanie. Je to zlo. Rozbíja vzťahy a stavia nás proti sebe aj proti Bohu. V konečnom dôsledku nás zabíja. Jedných rýchlo, druhých pomaly.
Adam s Evou sa pozerajú, ako z tela dvoch tvorov mizne život, a vedia, že je to ich vina. Veľmi si prajú vrátiť čas späť a zvrátiť svoje rozhodnutie, no už je neskoro.

Bože, nechcem hrešiť, ale svojím hriechom som často prispel k tomu, že vládne zlo. Pomôž mi dnes pomáhať dobru – Tebe.