Nato povedal Hospodin, Boh, žene: Čo si to urobila? Ona odpovedala: Had ma naviedol, tak som jedla. Prvá kniha Mojžišova 3,13

Táto situácia mi pripomína jednu reklamu, v ktorej sa všetci žiaci naraz dvíhajú z lavíc a ukazujú prstom na svojho spolužiaka. Zborovo kričia: „To on!“
Rodičia ma vždy viedli k tomu, aby som priznal svoju chybu a ak ide o hriech, tak ho vyznal v modlitbe Bohu tiež. Preto ma táto reklama kedysi šokovala – bola totiž v priamom rozpore s tým, k čomu som bol vedený.
Svetu, v ktorom žijeme, vládne sebectvo a zbabelosť. Namiesto toho, aby sme sa priznali, čo sme pokazili, snažíme sa nájsť niekoho, kto by si to „odskákal“ za nás.
Muž viní za svoje rozhodnutie ženu, žena zase hada. Možno to niekto považuje za normálny jav, ale práve naopak, nie je to v poriadku. Muž vo svojej odpovedi pripomína, že k hriechu ho zviedla tá, ktorú dostal od Boha. Takže – kto za to môže? Logicky Boh. Žena sa zas vyhovára na hada. Ale kto stvoril hada? Opäť Stvoriteľ. Obdivujem Boha, že to zvládol, a namiesto toho, aby sa pomstil, prichádza s plánom záchrany.
Tento príbeh z rajskej záhrady nám ukazuje, aký je hriech vo svojej nahote. Odhaľuje nám jeho ohavnosť. O to viac vyniká dobrota nášho Stvoriteľa a jeho tvorivá láska. Boh sa nevzdáva a bojuje s hadom o našu stratenú priazeň. Začína podobne ako had, kladie nám otázky.

Bože, svojimi otázkami mi nastavuješ zrkadlo, aby som si uvedomil, ako na tom som. Ďakujem Ti, že o mňa bojuješ.