Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť. Prvý Petrov list 5,5

Ľudia, v ktorých sa uskutočňuje biblické posvätenie, prejavujú pokoru. Uvedomujú si, ako kedysi Mojžiš, nedostihnuteľnosť Božej svätosti a na pozadí tejto Božej čistoty a vznešenej dokonalosti si uvedomujú svoju vlastnú nehodnosť…
Aj keď sa život kresťana má vyznačovať pokorou, nijako to neznamená, že to má byť život plný smútku a sebapodceňovania… Prejavom pravej pokory nemusí byť chôdza so sklonenou hlavou plnou myšlienok o sebe. Máme možnosť prísť ku Kristovi a dať sa ním očistiť, potom môžeme stáť pred zákonom bez hanby a výčitiek svedomia. „Tak teda už nejestvuje odsúdenie pre tých, čo sú v Kristu Ježišovi.“ (Rim 8,1)
Spasiteľovou zásluhou sa synovia Adama, ktorí padli do hriechu, stávajú „Božími synmi“… Život kresťana má byť životom viery, víťazstva a radosti v Bohu. „Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera.“ (1Ján 5,4) (GC 470.477; VSV 339.344)

Nekonečný Bože, veľa si o sebe namýšľame. Ty nás vyzývaš k pokore. Prosím, vlož nám do srdca bázeň pred Tebou.