Podľa toho vieme, že sme ho poznali, keď zachovávame jeho prikázania. Prvý Jánov list 2,3

Nikto by si nemal myslieť, že dostatočným dôkazom a spoľahlivou obhajobou pravosti jeho skutkov sú nejaké zvláštne udalosti či zázračné javy. Ak niekto hovorí ľahkovážne o Božom slove a svoje dojmy, pocity a skúsenosti povyšuje nad Božie ustanovenia, tým len dokazuje, že nemá pravdu.
Skúšobným kameňom učeníctva je poslušnosť. Svoju úprimnú lásku k Bohu dokazujeme zachovávaním jeho prikázaní. Keď prijaté učenie vyháňa z nášho srdca hriech, keď očisťuje vnútro od neprávostí a posväcuje nás, môžeme ho pokladať za Božiu pravdu. Ak sa náš život vyznačuje dobročinnosťou, láskavosťou, pochopením iných a súcitom s nimi, vtedy je naša viera pravá. Istotu o správnosti svojej viery môžeme mať vtedy, keď nám konanie dobra robí radosť a keď namiesto seba vyvyšujeme Krista. (MB 146.147; MB 148)

Veľký Bože, človek hľadá pravdu – ale chce presadzovať tú svoju. Prosíme o pokorné srdce, ochotné poslúchať Ťa a podriadiť sa Tvojej pravde.