Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo akým súdom súdite, takým budete súdení. Evanjelium podľa Matúša 7,1.2

To znamená, podľa seba neposudzujte iných. Svoje názory či chápanie povinností alebo svoj výklad Písma nepokladajte za všeobecne platnú normu. Neodsudzujte v srdci tých, čo sa nesprávajú podľa vašich predstáv. Nekritizujte iných, nespochybňujte ich pohnútky a neodsudzujte ich.
„Nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán, ktorý vynesie na svetlo, čo je skryté v tme, a odhalí zámery sŕdc.“ (1Kor 4,5) Nevieme čítať v srdci ľudí. Keďže sme sami chybujúci, nemáme právo odsudzovať iných. Môžeme posúdiť iba zovňajšok. Právo rozhodovať o človekovi má jedine Boh, lebo len on pozná jeho pohnútky a vie s každým zaobchádzať láskavo a súcitne.
„Preto ktokoľvek súdiš, človeče, nemáš ospravedlnenie. Lebo v čom súdiš iného, v tom odsudzuješ seba samého, veď ty, ktorý súdiš, robíš to isté.“ (Rim 2,1) Tí, čo posudzujú alebo kritizujú iných, odhaľujú vlastné viny. Keď odsudzujú iných, odsudzujú sami seba a Boh toto odsúdenie pokladá za spravodlivé. Uznáva rozsudok, ktorý vyniesli sami nad sebou. (MB 124; MB 127.128)

Milostivý Bože, odpusť nám, že často kritizujeme a odsudzujeme. Stvor nám, prosím, čisté srdce a naplň ho svojou láskou.