Vtedy ustanovil Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi, aby boli s ním… Evanjelium podľa Marka 3,14

Všetci učeníci mali veľké chyby, keď ich Ježiš povolal do svojej služby… Aj napriek jeho výčitkám sa rozhodli zostať s ním. Spasiteľ ich neopustil pre ich slabosti a omyly. Až do konca boli s ním v jeho utrpení a učili sa z jeho života. Pozorovaním Krista menila sa aj ich povaha.
Správaním i vlastnosťami sa apoštolovia jeden od druhého veľmi líšili. Bol tu publikán Lévi Matúš i zapálený, horlivý Šimon, ktorý neústupne nenávidel rímsku vládu; veľkorysý a prchký Peter i lakomý Judáš; úprimný, ale plachý a ustrašený Tomáš, pomalý a váhavý Filip ako aj ctibažní synovia Zebedeovi so svojimi bratmi. Títo nedokonalí ľudia s rozmanitými zdedenými i vypestovanými sklonmi k zlému boli povolaní nasledovať Krista. Skrze neho sa mali stať členmi Božej rodiny a byť jednomyseľní vo viere, v učení i v duchu. Čakali ich rôzne skúšky, starosti i názorové trenice, ale s Kristom v srdci nie je možný nesúlad. Jeho láska mala v nich roznecovať vzájomnú lásku. Majstrove naučenia mali urovnať všetky ich nezhody a zjednocovať učeníkov, kým nebudú jednomyseľní. Kristus je veľký stred; čím viac sa budú približovať k tomuto stredu, tým bližšie si budú aj navzájom.

Pane, podobne ako učeníci, aj my sme rôzni. Potrebujeme sa približovať k Tebe, aby sme si boli bližšie aj navzájom. Ďakujeme, že máš s nami trpezlivosť.