Chlapček rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola s ním. Evanjelium podľa Lukáša 2,40

Ježiš bol vychovaný v rodine. Jeho matka mu bola prvým ľudským učiteľom. Od nej a z prorockých zvitkov poznával nebeské veci. Žil na vidieku. Verne a s radosťou plnil svoje domáce povinnosti. Vládca nebies sa stal ochotným sluhom a milujúcim, poslušným synom. Vyučil sa remeslu a pracoval v Jozefovej tesárskej dielni. Keď šiel ulicami mestečka do práce a potom sa nimi vracal domov, bol oblečený ako jednoduchý tesár.
Ľudia jeho doby hodnotili veci podľa zovňajšku. Čím viac náboženstvo strácalo svoju moc, tým sa stávalo honosnejším. Vtedajší učitelia sa snažili získať si úctu prepychom a vonkajším leskom. Kristov život bol pravým opakom. Svojím životom ukazoval bezcennosť toho, čo ľudia považovali za najdôležitejšie. Kristus nechodil do vtedajších škôl, ktoré zdôrazňovali nepodstatné a podceňovali hlavné veci. Svoje vzdelanie získal zo zdrojov určených nebom – z užitočnej práce, štúdia Písma, z prírody a životných skúseností. To sú Božie učebnice plné rád pre všetkých, ktorí k nim prichádzajú s ochotnými rukami, otvorenými očami a chápajúcim srdcom.(MH 399.400; CZ 283)

Pane, aj my žijeme vo svete, ktorý viac dbá o zovňajšok než o to, čo je vo vnútri. Ty však hľadíš na srdce. Prosím, urob si v ňom príbytok.