Daniel časom vynikol nad vysokými úradníkmi aj satrapmi, pretože mal výnimočného ducha… Vysokí úradníci a satrapovia sa usilovali nájsť proti Danielovi dôvod na obžalobu v záležitosti kráľovstva. Nemohli však nájsť nijaký dôvod ani zlý počin, pretože Daniel bol dôveryhodný a nedopúšťal sa nijakej nedbanlivosti ani zlého konania. Daniel 6,4.5

Daniel a jeho druhovia v Babylone sa vo svojej mladosti tešili zdanlivo väčšej priazni života než Jozef v prvých rokoch v Egypte, aj oni však podstúpili nemenej prísne skúšky charakteru… Ich striedmosť a zmysel pre zodpovednosť podnietili u nich ako u predstaviteľov Boha najušľachtilejší rozvoj schopností tela, mysle a ducha…
Danielovi, ktorý bol neochvejný vo svojej oddanosti Bohu a neoblomný v sebadisciplíne, získala vznešená dôstojnosť a zdvorilá ohľaduplnosť napriek jeho mladosti „milosť a priazeň“ (Dan 1,9) pohanského úradníka… Rýchlo postúpil na post ministerského predsedu kráľovstva. Počas vládnutia nasledujúcich monarchov, v období úpadku národa a vzniku súperiaceho kráľovstva mal takú múdrosť a štátnické umenie, taký dokonalý takt, zdvorilosť a rýdzu dobrotu srdca spojenú s vernosťou zásadám, že ani jeho nepriatelia na ňom nemohli nájsť „nijakú zádrapku ani chybu, pretože bol verný“. (Ed 54-56; VYCH 46-48)

Pane, Daniel bol naozaj výnimočný človek. Je pre mňa veľkým vzorom vernosti a oddanosti Tebe.