Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a radoval sa. Evanjelium podľa Jána 8,56

Abrahám mal veľkú túžbu uvidieť zasľúbeného Spasiteľa. Čo najvrúcnejšie sa modlil, aby ešte pred smrťou smel uvidieť Mesiáša. A uvidel Krista. Nadprirodzene osvietený smel poznať Kristovo božstvo. Uzrel jeho deň a zaradoval sa. Dostal videnie o Božej obeti za hriech. Predobraz tejto obete poznal z vlastnej skúsenosti. Dostal rozkaz: „Vezmi svojho syna, tvojho jediného syna Izáka, a obetuj ho tam ako spaľovanú obeť“ (1Moj 22,2). Na obetný oltár položil svojho zasľúbeného syna, dieťa, do ktorého vkladal všetky svoje nádeje. Keď potom pri oltári čakal so zdvihnutým nožom na Boží rozkaz, počul z neba hlas: „Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu, lebo teraz som spoznal, že sa bojíš Boha a neodoprel si mi ani svojho syna, svojho jediného syna“ (1Moj 22,12). Abrahám musel prejsť touto strašnou skúškou, aby mohol uzrieť Kristov deň a uvedomiť si prenesmiernu Božiu lásku k svetu, lásku tak veľkú, že na jeho záchranu z poníženia Boh dal svojho jednorodeného Syna na potupnú smrť.
Abrahám získal to najhlbšie poznanie o Bohu, aké ľudia kedy dostali… Bolo mu ukázané, že obeťou svojho jednorodeného Syna na záchranu hriešnikov od večného zahynutia Boh prináša neskonale väčšiu a obdivuhodnejšiu obeť, než akú kedy človek priniesol. (DA 468.469; TV 327.328)

Bože, pomôž nám uprostred našich skúšok vidieť, ako nás zachraňuješ obeťou svojho Syna.