Pozri, ruka Hospodina nie je taká krátka, aby nemohla zachraňovať, a jeho ucho nie je také nedoslýchavé, žeby nepočulo. Izaiáš 59,1

Vy, ktorí cítite útlak a krivdu, volajte k Bohu. Odvráťte sa od tých, čo majú srdce tvrdé ako kameň, a svoje žiadosti predneste Stvoriteľovi. Neodmietne nikoho. Kto k nemu príde pokorne, toho vypočuje. Ani jediná úprimná modlitba nevyznie naprázdno. Boh okrem nebeských chválospevov počuje volanie aj toho najslabšieho človeka. Svoje priania mu oznamujeme v súkromí a modlíme sa aj pri chôdzi a naše slová prichádzajú k Vládcovi vesmíru. Aj keď ich nikto nemusí počuť, predsa nezaniknú v tichu ani nezmiznú v neustálom víre života okolo nás. Túžbu človeka nič neumlčí, nesie sa nad pouličný ruch, nad zmätené davy až do neba. Oslavujeme Boha a on našu modlitbu počuje. (COL 174; KP 135)

Náš Otče, často si myslíme, že nás nepočuješ. Odpusť nám. Prosíme o pokorné srdce a pevnú dôveru v Teba.