Hospodin Boh vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil. Prvá Mojžišova kniha 2,15

Obmedzený a neprirodzený život v hluku, ruchu a zmätku miest je pre chorých veľmi únavný a vyčerpávajúci. Vzduch plný dymu, prachu, jedovatých plynov a choroboplodných zárodkov je pre život nebezpečný. Nemocní, ktorí sú väčšinou zavretí medzi štyrmi stenami, sa cítia takmer ako väzni. Pozerajú sa na domy, chodníky a ponáhľajúcich sa ľudí. Možno ani nezazrú kúsok modrej oblohy, lúč slnka, trávu, kvet či strom. Takto uväznení premýšľajú o svojom utrpení a zármutku a stávajú sa obeťou svojich chmúrnych myšlienok.
Aj my sa môžeme poučiť z toho, akú náplň života určil Boh našim prvým rodičom. Aj keď všetko na zemi je už poznačené hriechom, Boh si želá, aby sa jeho deti tešili z práce svojich rúk. Čím viac budeme dbať na náplň, ktorú určil pre život, tým obdivuhodnejšie bude Boh pracovať na uzdravení trpiaceho ľudstva. Chorý človek potrebuje byť v úzkom styku s prírodou. Život v prírode vykoná divy pre nejedného bezmocného pacienta, ktorého prípad je takmer beznádejný. (MH 262.261; CZ 186)

Pane, potrebujeme tráviť viac času v prírode. Daj nám múdrosť, aby sme si vedeli správne zoradiť priority a mohli sa tešiť zo svojej práce i z Tvojho veľkolepého diela.