Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježišovi. List Filipanom 4,6.7

Ten, ktorý piatimi bochníkmi chleba a dvoma rybkami nasýtil zástupy, je schopný aj nás dnes obdarovať plodmi našej práce. Ten, ktorý galilejským rybárom povedal: „…spusťte siete na lov,“ (Luk 5,4) naplnil ich tak, že sa až trhali. Kristus chce, aby jeho ľud v tom videl dôkaz toho, čo chce pre svoj ľud urobiť aj dnes. Boh, ktorý dal Izraelcom na púšti mannu z neba, ešte stále žije a vládne. Povedie svoj ľud a dá mu schopnosti i múdrosť k práci, ktorú je povolaný vykonať. Dá múdrosť tým, ktorí sa snažia plniť svoje povinnosti svedomito a rozumne. Ten, ktorému patrí celý svet, je nesmierne bohatý. Požehná každému, kto sa usiluje o to, aby bol požehnaním pre iných.
Svoj zrak máme dvíhať k nebu s dôverou. Nesmieme sa nechať znechutiť, keď sa nám zdanlivo nedarí. Nemáme byť skľúčení, keď pomoc mešká. Máme pracovať s radostnou mysľou, s nádejou a vďačnosťou, s vierou, že v hlbinách zeme sú pre verných pracovníkov ukryté poklady, vzácnejšie než striebro a zlato. Pohoria a vrchy sa menia, zem chátra ako odev, no požehnanie, ktoré Boh dáva svojmu ľudu žijúcemu na púšti, nikdy neprestáva. (MH 200; CZ 139.140)

Pane Ježišu, sú chvíle, keď sa nám nedarí, ako by sme chceli a sme zmalomyseľnení. Pomôž nám vtedy pamätať, že Tvoje požehnanie nikdy neprestáva.