Ďakujte Hospodinovi! Vzývajte jeho meno!… Pripomínajte si divy, ktoré konal, jeho znamenia a rozhodnutia jeho úst… Prvá kniha kroník 16,8.12

Budeme požehnaní, ak nezabudneme ani na jediný z Božích darov. Vieru to posilní a bude chcieť stále viac. Najmenšie požehnanie, ktoré sami od Pána prijímame, je nám väčším povzbudením než všetky správy o viere a skúsenostiach iných. Ten, kto sa odovzdá do Božej milosti, bude ako zavlažená záhrada. Bude stále zdravší, jeho svetlo zažiari v temnote a zjaví sa pri ňom sláva Pánova. Vždy teda pamätajme, aký láskavý je Hospodin a bohatý v milosrdenstve. Postavme – ako izraelský ľud – kameň svedectva a napíšme naň, čo vzácneho nám Pán urobil. Nezabúdajme, ako láskyplne sa o nás po celý život stará a celým srdcom buďme vďační. (DA 347.348; TV 238.239)

Náš Pane, je to pravda, že trpíme zábudlivosťou. Ďakujeme za radu zapísať si všetko, čo si pre nás urobil, aby naša viera mohla rásť a byť stále silnejšia.