Keď Ježiš odtiaľ odišiel, videl na colnici sedieť istého človeka, ktorý sa volal Matúš. Povedal mu: Nasleduj ma! Matúš vstal a išiel za ním. Evanjelium podľa Matúša 9,9

Keď Kristus vyzval svojich učeníkov, aby ho nasledovali, neponúkol im žiadne skvelé vyhliadky v tomto živote. Nesľuboval im zisk ani svetské pocty. Ani oni si nekládli podmienky, čo by mali dostať. Matúšovi, ktorý sedel na colnici, Spasiteľ povedal: „Poď za mnou!“ A on „tam nechal všetko, vstal a šiel za ním“. (Luk 5,27.28) Matúš nežiadal plat, ktorý by sa rovnal príjmu z predchádzajúceho zamestnania. Bez otázok a váhania šiel za Ježišom. Stačilo mu, že bude s ním, že ho bude môcť počúvať a spolupracovať s ním.
Podobne sa zachovali i skôr povolaní učeníci. Keď Ježiš povolal Petra a jeho spoločníkov, ihneď nechali svoje siete i člny. Niektorí z nich mali priateľov, ktorí boli závislí od ich pomoci. Keď ich Spasiteľ vyzval, neváhali a nepýtali sa: „Ako budem žiť? Ako uživím svoju rodinu?“ Poslúchli jeho volanie. Keď sa ich Ježiš neskôr spýtal: „Keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi, či vám niečo chýbalo? Oni odpovedali: Nič.“ (Luk 22,35)
Ako povolal Matúša, Jána a Petra, tak volá i nás dnes do svojho diela. Ak sa jeho láska dotkne nášho srdca, otázka odmeny nám nepríde ani na myseľ. Budeme sa tešiť z toho, že sme Kristovými spolupracovníkmi. Nebudeme sa báť dôverovať jeho starostlivosti. (MH 479.480; CZ 344.345)

Drahý Kriste, nech túžba byť s Tebou, byť v Tvojej prítomnosti prevýši všetky naše starosti a pochybnosti. Chceme Ti dôverovať a spoľahnúť sa na Teba.