Vtedy znenazdania odzadu pristúpila k nemu istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. A dotkla sa obruby jeho rúcha. Povedala si totiž: Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, ozdraviem. Evanjelium podľa Matúša 9,20.21

Tieto slová si povedala úbohá žena, ktorá sa dvanásť rokov trápila. Nemoc urobila z jej života utrpenie. Všetky svoje prostriedky minula na lieky a lekárov. A výsledok? Oznámili jej, že jej choroba je nevyliečiteľná. Keď táto žena počula chýr o veľkom Lekárovi, v jej srdci ožila nádej. Pomyslela si: „Keby som sa len mohla dostať do jeho blízkosti a porozprávať sa s ním, mohla by som byť uzdravená“…
Spasiteľ sa predieral zástupom, až prišiel k miestu, kde stála chorá žena. Už toľkokrát sa márne pokúšala dostať sa ku Kristovi. Teraz nastala jej príležitosť… Keď kráčal okolo nej, natiahla ruku a dotkla sa okraja jeho šiat… Ježiš sa náhle zastavil, rozhliadol sa vôkol seba a spýtal sa: „Kto sa ma to dotkol?“… Niekto sa ho zámerne dotkol a ten dotyk nezostal bez odozvy.
Kristus sa nepýtal kvôli sebe. Chcel poučiť zástup, svojich učeníkov i ženu. Strápeným chcel dať novú nádej. Chcel ukázať, že to bola viera, ktorá priniesla zdravie… Chcel, aby žena vedela, že súhlasí s jej činom viery, pozná jej utrpenie, súcití s ňou, miluje ju a schvaľuje jej vieru v jeho moc, ktorá zachráni každého, kto k nemu príde… „Ježiš jej povedal: Dcéra, tvoje viera ťa uzdravila. Choď v pokoji.“ (MH 59-61; CZ 34.35)

Pane Ježišu, chceme prísť bližšie k Tebe a dotknúť sa Ťa, aby sme boli uzdravení.