Daniel bol dôveryhodný a nedopúšťal sa nijakej nedbanlivosti ani zlého konania… Mal úspech za kraľovania Dária aj za kraľovania perzského Kýra. Daniel 6,5.29

Danielov príklad štátnika babylonskej a médsko-perzskej ríše dosviedča, že vládny hodnostár sa nemusí správať vypočítavo či opatrnícky, ale že sa vždy môže spoľahnúť na Božie vedenie. Daniel, vysoký predstaviteľ najväčšej svetovej ríše a súčasne aj Boží prorok bol človek, ktorého osvecovalo nebeské svetlo Božieho ducha. Aj keď bol krehkým človekom, ako sme my, Písmo ho predstavuje ako muža bez chyby. Keď jeho nepriatelia chceli na ňom nejakú chybu nájsť, nenašli nič, čo by mu mohli vytknúť. Daniel bol príkladom toho, čím sa každý človek vo svojom povolaní môže stať, ak má obrátené a posvätené srdce a ak pohnútky jeho správania pred Bohom sú úprimné.
Prísne dodržiavanie nebeských požiadaviek prináša nielen hmotné, ale aj duchovné požehnanie. Daniel bol neochvejne verný Bohu, zásadný v sebaovládaní a už ako mladý muž si pre svoju ušľachtilú dôstojnosť, vernosť a čestnosť získal „priazeň a milosrdenstvo“ hlavného komorníka, ktorému bol zverený do opatery. Tieto príznačné vlastnosti ho sprevádzali aj v ďalšom živote. Čoskoro sa stal ministerským predsedom babylonského kráľovstva. Po celý čas vlády oboch panovníkov, po páde jednej a po nastolení ďalšej svetovej ríše, zostala jeho múdrosť a štátnická rozvážnosť, ohľaduplnosť, zdvorilosť, úprimná láskavosť a zásadovosť taká, že aj jeho nepriatelia museli vyznať, že „nemohli nájsť nijaký dôvod ani chybu, pretože bol verný“. (PK 546; PK 289)

Veľký Bože, stvor nám čisté srdce, nech sme Ti verní.