Hospodin mi však povedal: Nehovor: Ja som chlapec, lebo pôjdeš, ku komukoľvek ťa pošlem a povieš všetko, čo ti prikážem! Neboj sa ich, veď som s tebou… Jeremiáš 1,7

Hospodin povolal Jeremiáša k prorockej službe už ako chlapca v roku Joziášovho panovania…
Ako svedok pravdy a spravodlivosti mal Jeremiáš štyridsať rokov slúžiť národu. Svojím životom a povahou mal byť v čase neslýchaného odpadnutia vzorom a príkladom uctievania jediného pravého Boha. Počas krutého obliehania Jeruzalema mal byť Hospodinovým hovorcom. Mal predpovedať pád Dávidovho domu i zničenie nádherného Šalamúnovho chrámu. Keď bude pre svoje smelé výroky uväznený, ďalej bude verejne karhať hriechy páchané na najvyšších miestach krajiny. Nakoniec ako zosmiešňovaný, znenávidený a ľuďmi zavrhnutý musí byť svedkom doslovného splnenia vlastných proroctiev o hroziacom súde a spoločne bude smútiť i trpieť nad spustošením odsúdeného mesta…
Jeremiáš bol od prírody plachý a hanblivý; túžil po tichom a pokojnom živote v ústraní, kde by nemusel myslieť na trvalú nekajúcnosť svojho milovaného národa. Srdce mu tiesnila úzkosť nad pohromou, ktorú spôsobil hriech… Krutý bol výsmech, ktorý musel prorok vytrpieť. Jeho citlivú dušu nadmieru ranili šípy výsmechu, ktorými naňho mierili tí, ktorí odmietali jeho varovné posolstvo a znevažovali jeho ustarostenosť o ich obrátenie… Verný prorok bol však každodenne posilnený, aby mohol obstáť. (PK 407.408.419.420; PK 218.224.225)

Pane, prosíme o silu splniť poslanie, ktoré máš pre každého z nás.