Ty, Hospodine, Bože môj, ty si svojho služobníka urobil kráľom po mojom otcovi Dávidovi. Ja som však mladý človek, neviem vychádzať ani vchádzať… Daj svojmu sluhovi poslušné srdce, aby spravoval tvoj ľud, aby mohol rozoznávať dobré od zlého, veď kto bude môcť spravovať tento tvoj mohutný ľud? Prvá kniha kráľov 3,7.10

Šalamún sa vo svojej mladosti rozhodol rovnako ako Dávid; celé roky si počínal bezúhonne a v bezvýhradnej poslušnosti žil podľa Božích prikázaní… Vedel, že človek s takým ťažkým bremenom zodpovedností musí hľadať radu v Zdroji múdrosti, ak má zodpovedne plniť svoje poslanie…
Šalamúnova modlitba k Bohu pred starobylým oltárom v Gibeóne svedčí o jeho pokore a túžbe ctiť Boha. Kráľ si uvedomoval, že bez Božej pomoci je bezmocný ako malé dieťa a zverenú zodpovednosť neunesie. Keďže vedel o svojej nedostatočnej múdrosti, rozhodol sa hľadať ju u Boha. Nešlo mu o poznanie, ktorým by prevýšil iných. Chcel verne plniť zverené povinnosti, a preto prosil o dar, ktorým by jeho vláda zvelebila Božiu slávu. Šalamún nebol nikdy taký bohatý, múdry a skutočne významný, ako keď vyznával: „Ja som však mladý človek, neviem vychádzať ani vchádzať.“
Skutočná sláva Šalamúnovej ranej vlády nespočívala v jeho výraznej, obdivuhodnej múdrosti, v rozprávkovom bohatstve, v ďalekosiahlej moci a sláve, ktorej sa tešil, ale v úcte k menu izraelského Boha, ktorú podnietil múdrym používaním nebeských darov. (PK 27.30.32; PK 14.15.17)

Pane Bože, nutne si potrebujeme pamätať, že predpokladom pravej múdrosti je bázeň a pokora pred Tebou.