Gideón prišiel práve vtedy, keď jeden muž rozprával druhému, čo sa mu snívalo… Peceň jačmenného chleba sa kotúľal na tábor Midjánčanov, dokotúľal sa k stanu, narazil naň tak, že stan padol, prevrátil sa a zostal ležať. Jeho druh mu odvetil: To neznamená nič iné ako meč Izraelitu Gideóna… Kniha Sudcov 7,13-15

Gideón poznal Boží hlas… Na Boží príkaz pripravil plán a hneď šiel do boja. Tristo mužov svojho vojska rozdelil na tri skupiny. Každý muž dostal trúbu a fakľu v hlinenom džbáne…
V tomto boji padlo takmer stodvadsaťtisíc votrelcov… Správa o Bohu Izraelcov, ktorý svojmu národu znova pomohol, sa rozniesla široko-ďaleko. Zdesenie okolitých národov, ktoré sa dozvedeli, ako jednoducho Izraelci zvíťazili nad smelým a bojovným národom, sa nedá popísať…
Bohom vyvolený vodca nezaujímal v Izraeli nijaké zvláštne postavenie. Nebol vládcom, ani kňazom či levítom. V dome svojho otca sa pokladal sám za posledného. Boh v ňom však videl muža odvážneho a verného. Gideón sa nespoliehal na seba; bol však ochotný podriadiť sa Hospodinovmu vedeniu. Nie vždy si Boh vyberie pre svoje zámery tých najnadanejších mužov… Hospodin môže najúčinnejšie pôsobiť prostredníctvom tých, čo si uvedomujú svoje nedostatky a pritom sa spoliehajú na Boha ako na svojho vodcu a zdroj sily. Boh vie ich slabosť svojou mocou zmeniť na silu a z ich nevedomosti urobiť múdrosť… (PP 550.553; PP 415.416)

Milostivý Bože, často si myslíme, že sme najmúdrejší a spoliehame sa na seba. Ty chceš, aby sme boli pokorní a spoliehali sa na Teba. Len tak nás totiž môžeš použiť.