Faraón povedal Jozefovi: Keď ti dal Boh toto všetko poznať, nikto nie je natoľko rozvážny a múdry ako ty. Budeš správcom môjho domu a všetok môj ľud bude poslúchať tvoje rozkazy; len trónom ťa budem prevyšovať. Faraón ešte dodal: Pozri, ustanovujem ťa za správcu celého Egypta. Prvá Mojžišova kniha 41,39-41

Jozefov charakter obstál vo všetkých skúškach, či šiel tiesnivým údolím, alebo žil v blahobyte. Bohu zostal rovnako verný vo faraónovom paláci ako v jeho temnom žalári…
Ako mohol Jozef získať taký pevný charakter, priamosť a múdrosť? Už vo svojich chlapčenských rokoch sa venoval skôr svojim povinnostiam než svojim záľubám. V mužnom veku priniesli svoje plody zásady vypestované v mladosti – poctivosť, čestnosť a ušľachtilosť…
Len málokto si uvedomuje vplyv životných maličkostí na rozvoj povahy. S čímkoľvek prichádzame do styku, nemožno pokladať za maličkosť. Príhody každodenného života preverujú našu vernosť a spôsobilosť pre vyššie poslanie. Každodenným zásadným životom si zvykáme uprednostňovať povinnosť pred záľubami a zábavou. Takto cvičená myseľ nezakolíše pri voľbe medzi dobrom a zlom ako vetrom zmietaná trstina. Spoľahlivo sa pridŕža povinnosti, lebo si zvykla na pravdu a vernosť. Vernosťou v maličkostiach sa posilňuje vernosť vo veciach veľkých. Poctivosť je oveľa cennejšia než „zlato z Ofíru“. Bez poctivosti nemôže nikto dosiahnuť čestné postavenie. (PP 222.223; PP 159.160)

Náš Otče, obdivujeme Jozefovu múdrosť a poctivosť. Ale máme problém s maličkosťami. Prečo práve ony majú na nás taký veľký vplyv?