Vo viere ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení, lebo videli, že dieťa je krásne, a nebáli sa kráľovského príkazu. Keď Mojžiš dospel, vo viere odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. Radšej si zvolil trpieť s Božím ľudom, než mať dočasný úžitok z hriechu, a Kristovu potupu pokladal za väčšie bohatstvo ako poklady Egypta. List Hebrejom 11,23-26

Rodičia, vaše deti by mali cítiť, že ich milujete a robíte všetko, čo je vo vašich silách, aby boli šťastné. Potom budú brať vaše nutné príkazy oveľa zodpovednejšie. Vychovávajte ich s nehou a láskou a pamätajte, že „ich anjeli v nebesiach stále hľadia na tvár môjho Otca v nebesiach“. (Mat 18,10)
Ak budú deti vychovávané rozumným a láskyplným spôsobom v skutočnom domove, nebudú túžiť po zábavách a pochybnej spoločnosti. Zlo ich nebude priťahovať. Ich charakter bude formovať rodinné prostredie. Deti si osvoja zvyky a zásady, ktoré, keď opustia domov a zaujmú svoje miesto vo svete, im budú silnou ochranou pred pokušením.
Ako rodičia, tak i deti majú v rodine dôležité povinnosti. Mali by sme im vštepovať, že sú súčasťou domova. Rodičia ich živia a obliekajú, milujú a starajú sa o nich. Svoju vďačnosť by mali prejaviť tým, že budú plniť časť domácich povinností a do rodiny, ktorej sú členmi, prinesú čo najviac šťastia.
Deti sú niekedy v pokušení vzpierať sa rôznym obmedzeniam. Neskôr však budú svojim rodičom vďačné za starostlivosť i dôslednú výchovu, ktorá im bola v rokoch, keď nemali vlastné skúsenosti, ochranou. (MH 394; CZ 279)

Náš Otče, vychovávať deti je zodpovedná úloha. Prosíme o múdrosť žiť tak, aby sme im boli dobrým príkladom.