A vôbec, všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána…, aby som poznal jeho a moc jeho zmŕtvychvstania, aby som mal účasť na jeho utrpeniach… List Filipanom 3,8-10

Viera, nádej a láska sú veľkými motivačnými silami duše, a práve na ne apeluje správne vedené štúdium Biblie. Vonkajšia krása Biblie, krása jej obrazov a výrazových prostriedkov, to je len rámec pre jej skutočný poklad – krásu svätosti. V jej záznamoch o ľuďoch, ktorí chodili s Bohom, zachytávame záblesky jeho slávy. V tom, na ktorom je „všetko pôvabné“, (Pies 5,16) vidíme toho, ktorého je celá krása zeme a neba len matným odrazom. „A ja, keď budem povýšený zo zeme,“ povedal, „všetkých pritiahnem k sebe.“ (Ján 12,32) Keď študent Biblie uzrie Vykupiteľa, v jeho duši sa prebudí tajomná sila viery, úcty a lásky. Pohľad je zameraný na videnie Krista a jeho obdivovateľ rastie do podoby toho, ktorého uctieva.
Pramene nebeského pokoja a radosti, rozpečatené v duši slovami Písma, sa stanú mocnou riekou vplyvu, ktorý bude požehnaním pre všetkých v jeho dosahu. (Ed 192; VYCH 164.165)

Bože, naplň naše srdce aj dnešný deň svojím pokojom a radosťou.