Toto sa im stalo výstrahou a nám, ktorých zastihol koniec vekov, to bolo napísané ako napomenutie. A tak ten, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. Prvý list Korinťanom 10,11.12

Najvyššiu výchovnú hodnotu má tá časť Biblie, v ktorej sú zachytené životopisy. Tieto sa od všetkých ostatných líšia tým, že presne zodpovedajú životu. Žiadna obmedzená myseľ nevie správne posúdiť všetky okolnosti. Len ten, ktorý číta ľudské srdcia a ktorý rozlišuje tajné pramene pohnútok a skutkov, môže s absolútnou pravdivosťou vykresliť charakter a podať verný obraz ľudského života. Môžeme to nájsť len v Božom slove.
Žiadnu pravdu neučí Biblia jasnejšie než tú, že to, čo konáme, je výsledkom toho, čím sme. Skúsenosti nášho života sú väčšinou ovocím našich myšlienok a skutkov. „Neprichádza zlorečenie bez príčiny.“ (Prísl 26,2)
Táto pravda je hrozná a mali by sme si ju vryť hlboko do pamäti. Každý skutok má spätný účinok na svojho pôvodcu. Sám človek nevie v tom, čo zlorečí jeho životu, spoznať ovocie vlastnej sejby. Nie sme však ponechaní bez nádeje. (Ed 146; VYCH 126)

Pane, pomôž nám poučiť sa z chýb našich predkov, aby sme nemuseli znášať následky vlastných chybných rozhodnutí.