Pri ceste uvidel figovník, prišiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, iba samé lístie. Povedal mu: Nech sa na tebe už nikdy viac neurodí ovocie! A figovník hneď vyschol. Evanjelium podľa Matúša 21,19

Kristovo zlorečenie stromu, ktorý stvorila jeho ruka, je výstrahou všetkým cirkvám i všetkým kresťanom. Kto chce žiť podľa Božieho zákona, musí slúžiť iným. Mnohí však predsa nežijú Kristovým láskyplným, nesebeckým životom. Niektorí sa pokladajú za príkladných kresťanov, no nechápu, v čom spočíva pravá služba Bohu. Ich plány a zámery sledujú len sebecký cieľ. Hlavnou pohnútkou ich konania je vlastné ja. Sebecká ziskuchtivosť im určuje hodnotu času. To je cieľ ich každodenného života. Slúžia sebe, nie iným. Boh ich stvoril pre svet, kde treba nesebecky slúžiť. Určil ich nato, aby svojim blížnym všemožne pomáhali. Vlastné ja vyrástlo do tej miery, že im zacláňa všetko ostatné. S inými ľuďmi nemajú nijaké živé spojenie. Tí, čo žijú len pre seba, podobajú sa navonok sľubnému, no neplodnému figovníku. Majú len formu pobožnosti, bez pokánia a viery. Svojím vyznaním sa hlásia k Božiemu zákonu, no chýba im poslušnosť. Hovoria, ale nekonajú. Kristus svojím súdom nad figovníkom ukázal, ako sa mu táto prázdna okázalosť oškliví. Oznámil, že verejný hriešnik má menšiu vinu ako ten, kto predstiera, že Bohu slúži, no nijaké ovocie na jeho slávu neprináša. (DA 584; TV 403.404)

Milý Bože, sami sa nedokážeme zbaviť sebectva a sústredenia na svoje ja. Prosím o pomoc, aby sme mohli nesebecky slúžiť.