Ježiš odišiel na Olivový vrch. Včasráno znova vošiel do chrámu a všetok ľud prichádzal k nemu. Sadol si a vyučoval ich. Evanjelium podľa Jána 8,1.2

Ježiš prežíval chvíle najväčšej radosti a šťastia vtedy, keď mohol opustiť prostredie, v ktorom pracoval, a ísť do polí, na horské svahy, do tichých údolí a medzi stromy lesa a tam rozjímať a hovoriť s Bohom. Svitanie ho často zastihlo na nejakom tichom mieste ako premýšľa, študuje Písma alebo sa modlí.
Celý deň slúžil zástupom ľudí, ktorí prišli za ním. A potom večer alebo skoro ráno odchádzal do svätyne vrchov, kde sa rozprával so svojím Otcom.
Stála práca, nepriateľstvo a spory s rabínmi pre ich falošné učenie ho neraz tak vyčerpali, že jeho matka a bratia, dokonca i jeho učeníci sa obávali o jeho život. Keď sa však vrátil po hodinách modlitieb, ktorými končil pracovný deň, jeho tvár vyžarovala pokoj, novú silu a moc. Zdalo sa, že celá jeho bytosť je tým preniknutá. Po hodinách, ktoré strávil sám s Bohom, prichádzal ráno čo ráno, aby ľuďom prinášal svetlo nebies. (MH 51.52.55; CZ 29.30)

Drahý Kriste, ďakujeme, že si nám ukázal, ako a kde môžeme načerpať silu, ktorú každý deň potrebujeme.