Hospodin je ďaleko od bezbožníkov, no modlitbu spravodlivých vypočuje. Príslovia 15,28

Kristus za svojho pozemského života dennodenne prosil svojho Otca o nový dar potrebnej milosti. Po takom spoločenstve s Bohom mohol posilňovať a žehnať iných. Hľaďme, ako sa Boží Syn modlitebne utieka k svojmu Otcovi! Hoci je Božím Synom, vieru si posilňuje modlitbou a zo spoločenstva s nebom čerpá silu, aby mohol odolať zlu a slúžiť ľuďom. Ako náš starší brat pozná potreby tých, ktorých vo svete hriechu a pokušenia tiesnia obvyklé slabosti, no aj tak mu chcú slúžiť. Vie, že zvestovatelia, ktorých sa rozhodol poslať, sú len slabí a blúdiaci ľudia. Tým, ktorí sa mu bezvýhradne odovzdávajú do služby, sľubuje svoju božskú pomoc. Jeho vlastný príklad uisťuje, že vrúcna a vytrvalá modlitba k Bohu plná viery – viery, ktorá vedie k úplnej závislosti od Boha a k bezvýhradnej oddanosti jeho dielu – sprístupní ľuďom pomoc Ducha Svätého potrebnú na boj proti hriechu…
Keď sa hlásatelia evanjelia každé ráno skláňajú pred Pánom a obnovujú mu svoj sľub odovzdanosti, Boh ich ochotne obdarí oživujúcou a posväcujúcou mocou svojho Ducha. Potom majú pri svojich každodenných povinnostiach istotu, že im neviditeľná moc Ducha Svätého pomáha byť „Božími spolupracovníkmi“. (AA 56; SA 37)

Náš Otče, ďakujeme, že prostredníctvom modlitby môžeme každý deň získať novú silu. Ďakujeme aj za pomoc Ducha Svätého v pokušeniach.