Keď vchádzal do jednej dediny, stretol desať malomocných mužov. Už zďaleka zastali a hlasno kričali: Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami! Keď ich uvidel, povedal im: Choďte a ukážte sa kňazom! A keď odchádzali, boli očistení. Jeden z nich, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha. Pri Ježišových nohách padol na tvár a ďakoval mu. Evanjelium podľa Lukáša 17,12-16

Keď sa modlíme za uzdravenie chorého, nestrácajme vieru v Boha, nech to dopadne akokoľvek. Ak nás postihne smrť blízkeho človeka, prijmime horký kalich s vedomím, že ho k našim ústam prikladá Otcova ruka. Ak sa však chorý uzdraví, nemal by zabúdať, že je Stvoriteľovi zaviazaný. Keď Kristus uzdravil desiatich malomocných, iba jeden z nich sa vrátil, vyhľadal Ježiša a vzdal mu slávu. Nebuďme ako tí deviati nevďačníci, srdca ktorých sa Božia milosť nedotkla. „Každý dobrý údel a každý dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani zatienenia v odvrátení.“ (Jak 1,17) (MH 233; CZ 165.166)

Pane, ako často zabúdame na sľuby, ktoré Ti dáme, keď je nám ťažko a prosíme o Tvoju pomoc! Hanbím sa poprosiť: Odpusť nám. Ale nič iné nám nezostáva, preto v pokore prosím: Odpusť nám.