Hospodin, k tebe volám, hovorím: Ty si moje útočisko, môj podiel v krajine žijúcich! Žalmy 142,6

So svojimi túžbami sa máme stále zverovať nášmu vševedúcemu nebeskému Otcovi a potom v úplnej dôvere sa spoliehať na neho. Vieme, že ak prosíme podľa jeho vôle, vypočuje nás. Dožadovať sa splnenia našich žiadostí bez pokory nie je správne. Naše modlitby nesmú byť rozkazom, ale prosbou.
Ak niektorí nie sú uzdravení, nemáme ich odsúdiť ako tých, ktorí majú nedostatok viery. Všetci si želáme, aby Boh odpovedal na naše modlitby hneď a priamo. Sme v pokušení dať sa znechutiť, ak odpoveď mešká alebo prichádza v nečakanej podobe. Boh je však príliš múdry a príliš dobrý, aby na naše modlitby odpovedal práve vtedy a práve takým spôsobom, ako si to my predstavujeme. Chce pre nás urobiť viac a lepšie než iba splniť všetky naše priania. A preto, že môžeme dôverovať jeho múdrosti a láske, by sme ho nemali žiadať, aby sa on podriadil našej vôli, ale my by sme sa mali snažiť pochopiť jeho zámer a uskutočniť ho. Naše túžby a záujmy by sa mali rozplynúť v jeho vôli. Skúsenosti, ktoré skúšajú našu vieru, sú na naše dobro. V nich sa ukáže, či je naša viera skutočná a úprimná, založená jedine na Božom slove, alebo závislá od okolností a preto nestála a neistá. Viera sa posilňuje v skúškach. (MH 229.230; CZ 163.164)

Láskavý Pane, odpusť nám, že sa často správame ako malé deti – sme netrpezliví a trucujeme. Nauč nás dôverovať Ti, aj keď život ide inak, ako by sme chceli.