Keď rozpustil zástupy, vystúpil na vrch do samoty modliť sa. Keď sa zvečerilo, bol tam sám. Evanjelium podľa Matúša 14,23

Počas svojho života, ktorý úplne zasvätil službe pre dobro iných, považoval Spasiteľ za nevyhnutné prerušiť niekedy svoju prácu a v ústraní, nikým nerušený, hľadať spojenie so svojím Otcom. Keď sa zástup, ktorý šiel za ním, vrátil domov, odišiel Ježiš do hôr a tam, sám s Bohom, sa vrúcne modlil za týchto trpiacich, hriešnych a chudobných ľudí.
Všetci, ktorí sa učia v Božej škole, potrebujú stráviť hodinu v tichu a pokoji a rozprávať sa so svojím srdcom, s prírodou a Bohom. Majú totiž žiť život, ktorý sa líši od sveta a jeho zvykov. Na to potrebujú získať osobnú skúsenosť v poznávaní Božej vôle. Musíme sami počuť, ako sa Boh prihovára k nášmu srdcu. Keď všetky ostatné hlasy umĺknu a my ticho čakáme, vnútorný pokoj nám umožní lepšie počuť Boží hlas. Boh nám hovorí: „Prestaňte! Uznajte, že ja som Boh!“ (Ž 46,11) To je účinná príprava na každú prácu pre Boha. Kto sa takto občerství, bude i uprostred ponáhľajúceho sa davu, i pri najintenzívnejšej práci obklopený ovzduším svetla a pokoja. Dostane nové povzbudenie. Jeho telesná i duchovná sila porastie. Jeho život bude šíriť vôňu a zjavovať božskú moc, ktorá prenikne do ľudských sŕdc. (MH 58; CZ 32)

Pane, každý deň bojuje o náš čas množstvo vecí. Priznávame, že často ho premárnime. Odpusť nám, prosím.