Potom kráľ usporiadal veľkú hostinu pre všetkých svojich hodnostárov a svojich služobníkov na počesť Ester. Vyhlásil úľavy krajinám a rozdával dary s kráľovskou štedrosťou. Ester 2,18

Čo je slušné a neslušné, určujú väčšinou národné zvyky. Napríklad v Japonsku je neslušné smrkať na verejnosti, ale poťahovanie je akceptovateľné. U nás to berieme skôr naopak.
Normy slušnosti sa líšia podľa kultúr. Jedno však majú spoločné. Slušné správanie sa v spoločnosti očakáva a slušne sa správajúci jedinec naplňuje očakávanie.
Slušnosť v správaní sa však rozlišuje aj podľa spoločenského postavenia. Dnešný úryvok nám hovorí, že kráľ (Ahasvér) sa zachoval tak, ako sa na kráľa patrilo.
Niečo iné sa očakáva od kráľa a niečo iné od smetiara.
Miera slušnosti, ktorú prejavujeme, hovorí aj o tom, kto sme. A tu sa dostávame k jadru veci.
Čo hovorí moje „slušné“ správanie o mne? Prejavuje sa v ňom skutočnosť, že som Ježišov nasledovník, a teda veľvyslanec neba? Alebo sa uspokojím so slušnosťou bežných ľudí?
Na túto otázku si musíme odpovedať sami. A akú úroveň slušnosti si vyberieme na dnešný deň? Uspokojíme sa s „bežnou“ alebo si vyberieme „Božiu“? To bude záležať asi na tom, či si svoje kresťanstvo nechávame len na slávnostnépríležitosti, alebo je našou každodennou praxou.

Pane Ježišu, daj mi silu správať sa slušne vždy a ku všetkým bez rozdielu.

Jiří Pavlán