Nespomínajte predchádzajúce veci a o dávnych nerozmýšľajte. Hľa, robím čosi nové, teraz to klíči, či to nebadáte? Áno, urobím cestu na púšti a rieky na pustatine… Ja, ja som ten, čo zotiera tvoje previnenia kvôli sebe a nespomeniem si na tvoje hriechy. Izaiáš 43,18-19.25

Prežívame posledné týždne kalendárneho roku. Nielen v kresťanskom prostredí počúvame, že nastal čas adventu. Latinské slovo adventus je prekladané ako príchod, očakávaný príchod niečoho alebo niekoho. Niečo staré sa uzatvára a niečo nové, lepšie, krásne očakáva.
Možno ste podobne ako ja v uplynulých mesiacoch prežili niečo, čo sa vás nepríjemne dotklo, zranilo vás a stále vám to nejde z hlavy. Môj temperament je silno melancholický a nie je pre mňa typické hádzať zážitky len tak za hlavu, obzvlášť tie zraňujúce. Modlím sa, aby som dokázala odpustiť a zabudnúť, ale…
Vlastne na stránkach Biblie som nikde nečítala, že mám mať sklerózu. Čítala som, že nemám spomínať na staré veci, ale tešiť sa na nové skúsenosti, ktoré mám pred sebou. A podľa Božieho sľubu ma čaká niečo, čo bude oveľa lepšie a krajšie než moje predstavy.

Môj dobrý Pane, Ty ma poznáš najlepšie zo všetkých a vieš, aké je ťažké zabudnúť na niektoré bolestné udalosti. Prosím, nauč ma, ako byť dôverujúcim melancholikom, ale predovšetkým Tvojím dieťaťom, ktoré sa teší na Tvoj príchod.

Marcela Fürstová