Hlavný čašník si však na Jozefa nespomenul. Zabudol naňho. Prvá Mojžišova kniha 40,23

Konečne som sa dočkal vlastnosti, o ktorej môžem písať fundovane, pretože problém so zabúdaním mám už od detstva. Vedie ma to k otázke, či moje „umenie“ zabúdať nezmutovalo smerom, ktorý sa mi nie veľmi páči.
Vžívam sa do roly Jozefa. Tešil sa, že konečne opustí väzenie, v ktorom bol nespravodlivo. Bol odsúdený za niečo, čo neurobil. Trpel, pretože odmietol prestúpiť siedme prikázanie. Potom čakal deň, dva, týždeň, mesiac… A pochopil, že najvyšší čašník naňho zabudol.
Pamäť sa mu vrátila o dva roky neskôr. Kráľ mal sen, s ktorým si nikto nevedel rady, a na Jozefa sa konečne usmialo šťastie. Väčšiu kariéru ani nemohol spraviť…
Vďaka tomu, ako som na tom so svojou pamäťou, mám pre zábudlivého čašníka pochopenie. Jeho príbeh ma dokonca povzbudzuje. Predĺžil síce Jozefovi väzenie o dvadsaťštyri mesiacov, ale nakoniec si spomenul v správnej chvíli.
Verím, že tomuto Egypťanovi vrátil pamäť v pravý čas Hospodin. To mi dodáva odvahu dúfať, že aj mne Boh, ak zabudnem na čosi dôležité, pripomenie v pravý čas všetko, čo treba.

Pane Ježišu, niekto má problém, že zabúda, čo sa už stalo. Ja zabúdam všetko. Ďakujem Ti, že máš pre mňa pochopenie a pripomínaš mi, čo je potrebné. A ešte viac Ti ďakujem, že Ty na rozdiel od ľudí na mňa nikdy nezabudneš.

Vlastimil Fürst st.