Jákob teda slúžil za Ráchel sedem rokov, ale pripadalo mu to len ako niekoľko dní, lebo ju miloval. Prvá Mojžišova kniha 29,20

V staroveku slúžili tí, ktorým nič iné nezostávalo – otroci, sluhovia, dlžníci a vojnoví zajatci. Kto bol aspoň trochu finančne zabezpečený, mohol si dovoliť sluhu. Že dodnes máme radi, keď nám slúžia iní, dokazujú najrôznejšie reklamy na wellness, pobyty v hoteloch a iných zariadeniach, kde nás obsluhujú. Okrem peňazí v podstate nič nepotrebujeme a tí druhí nás „rozmaznávajú“.
Každý vie, že ozajstná služba je drina. Nikto sa nás nepýta, či sa nám dnes chce a ako sa cítime. Slúžiť znamená predovšetkým plniť povinnosti a priania druhých. Jákob dobre vedel, aké ťažké bolo, keď za Ráchel slúžil jej otcovi Lábanovi štrnásť rokov. Ale vďaka láske k nej mu ubehli veľmi rýchlo.
Zdá sa to takmer neuveriteľné. Ale funguje to. Niekedy môže služba napĺňať aj nás. Nie je nutné slúžiť len za nevestu, stačí robiť veci s radosťou a vďakou. V službe totiž funguje zázračný princíp. Hoci sa do služby väčšinou nikto nehrnie, je to zaručený spôsob, ako nájsť vnútorné šťastie.
Nič vo vesmíre nežije len samo pre seba, okrem sebeckého ľudského srdca. Služba druhým prináša radosť a požehnanie. Aj nepríjemné povinnosti, ktoré konáme z lásky k Bohu, sa menia na požehnanie.

Pane, prosím o ochotu slúžiť všade tam, kde ma chceš mať.

Jiří Pavlán