Keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberači chrámovej dane a povedali: Váš učiteľ neplatí chrámovú daň? Platí, odpovedal. Keď vošiel do domu, predišiel ho Ježiš otázkou: Čo myslíš, Šimon: Od koho vyberajú pozemskí králi clo alebo daň – od svojich synov alebo od cudzích? Keď odpovedal, že od cudzích, povedal mu Ježiš: Synovia sú teda oslobodení. Ale aby sme ich nepohoršili, choď k moru a hoď udicu. Prvú rybu, ktorá sa chytí, vezmi, otvor jej ústa a nájdeš tam peniaz. Ten vezmi a daj im ho za mňa a za seba. Evanjelium podľa Matúša 17,24-27

Začula som rozhovor dvoch mladých mužov: „Nehádaj sa so svojou milou, dám ti lepšiu radu. Keď zas budete mať výmenu názorov, daj jej za pravdu a povedz: ,Miláčik, ty máš pravdu a ja pokoj.‘ To ju spoľahlivo vytočí.“
Boží nadhľad, to nie je ľahostajnosť k pravde, ale láskavá trpezlivosť a milosrdná zhovievavosť. Ježiš nemusel platiť chrámovú daň – napriek tomu, aby nepohoršil, posiela Petra zaplatiť ju.
Pozdvihnime oči k nebu, k Bohu a snažme sa vidieť to, čo je skutočne dôležité. On nám dá svoj pokoj aj v situácii, keď by sme vybuchli, hádali sa a možno pre malichernosti pokazili dobré vzťahy. Veľakrát v nepodstatných veciach stojímepevne za svojou pravdou.
Pravdou zavrieš ústa, ale láskou otvoríš srdce.

Pane Ježišu, pomôž mi nepresadzovať vždy len svoju pravdu. Daj, nech doprajem iným aj možnosť mýliť sa a prichádzať na vec spôsobom im vlastným.

Bohumila Fürstová