Keď som sa prechádzal a prezeral som si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: Neznámemu bohu. Ja vám teraz teda hlásam to, čo uctievate, hoci to nepoznáte. Skutky apoštolov 17,23

Je trochu irónia, že Pavol, keď ešte nosil meno Šavol, v jednom okamihu zároveň oslepol a zároveň mal vo veciach jasno. Na niekoľko dní stratil zrak, získal však nadhľad, ktorý mu dovtedy toľko chýbal.
Keď neskôr cestuje po Rímskej ríši, v Aténach vzbudí učenie, ktoré hlása, zvedavosť. Jeho rétorické schopnosti síce zaujmú mnohých ľudí, ale s úspechom sa nestretne. Pozoruhodné je, ako dokázal využiť oltár neznámemu bohu.
Pavol sa na vec nepozerá zo svojho pohľadu, pričom pre neho bol Boh len jeden, Hospodin. Vidí súvislosti z pohľadu Aténčanov. Upúta ich pozornosť a drží si ju, až kým sa nedostane ku vzkrieseniu z mŕtvych. Poslucháči sa mu vysmejú a idú si svojou cestou.
Je zaujímavé sledovať, ako človek, ktorý predtým uznával iba jedno náboženstvo a bol zaslepený fanatik, je teraz schopný takého nadhľadu. Vidieť vec nezaujato, dokonca byť schopný pozrieť sa na ňu z uhla pohľadu druhého človeka. Stal sa zázrak.

Pane Ježišu, dávaj mi Tvoje svetlo, tak ako si ho dal Pavlovi. Pomáhaj mi, nech ho dokážem prijať a nezakrývam si pred ním oči. Pomôž mi, aby som mal vo veciach jasno a šíril Tvoje svetlo ďalej.

Vlastimil Fürst ml.