Potom ich začal učiť, že Syn človeka musí mnoho trpieť. Zavrhnú ho starší, veľkňazi i zákonníci, zabijú ho, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. Hovoril im to celkom otvorene. Peter ho odviedol nabok a začal mu dohovárať. Evanjelium podľa Marka 8,31-32

O nadhľade ľudí hovoríme zvyčajne vtedy, ak sa dokážu povzniesť nad konkrétnu situáciu a riešiť ju s odstupom. Človek s nadhľadom sa nedá vtiahnuť svojimi pocitmi do udalostí a je schopný racionálne ich riešiť.
Nad cudzie problémy sa dokážem ľahko povzniesť, tam ma to nebolí. Ale čo so situáciami, ktoré sa nás vnútorne dotýkajú? A ako to bolo u Ježiša? Bral svoje poslanie s nadhľadom? Áno aj nie.
Vedel presne, aké utrpenie ho čaká. My, naopak, sme nadhľadu schopní len vďaka tomu, že netušíme, čo príde v budúcnosti. Ježiš sa však v predpovedi o svojej budúcnosti nemýlil. Dopodrobna vedel, aké strašné veci bude musieť kvôli nám ľuďom podstúpiť. Nezamával nám s odstupom z obláčika, ale prišiel na zem, priamo do centra diania a utrpenia. Z tohto hľadiska Ježiš nebral veci s nadhľadom. Zažil všetko na vlastnej koži.
Pohľad na vlastné utrpenie ho však nezlomil. Na výsledok svojej práce sa pozeral s nadhľadom. Aj keď sa zdalo, že na kríži o všetko prišiel, vedel, že vyhral vojnu o osud vesmíru. Jeho nadhľad sa opieral o pohľad do večnosti, že jeho obeť bude mať cenu a mnoho ľudí ju prijme.

Bože, daj mi silu, aby som sa na nepríjemné veci dokázal pozerať s Tvojím nadhľadom.

Jiří Pavlán