Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu. Druhá Mojžišova kniha 20,16

Šieste až ôsme prikázanie Desatora je jednoslovné. No deviate nie. Nie je použité krátke a úderné „neoklameš“, hoci niekto by to vlastnými slovami vyjadril možno práve tak.
Klamstvo je všeobecne zlé a v Biblii nájdeme mnoho príbehov, kde lož pácha zlo. Aj pád človeka do hriechu sa začal lžou. Napriek tomu sa deviate prikázanie nerozoberá vo všeobecnosti. Týka sa len lží, ktoré škodia našim blížnym.
Slovo blížny by sme si mohli preložiť aj ako sused, prenesene azda aj kolega. Teda niekto, s kým sa poznáme, či už sme kamaráti, alebo nie. Náš vzájomný kontakt dáva nášmu svedectvu väčšiu vierohodnosť a vážnosť.
O to viac ublíži, keď je naše svedectvo krivé. Nemusí ísť o úmyselné klamstvo. Stačí, keď hovoríme domnienky, nie holé fakty, keď necháme pracovať negatívne emócie. Nemusí ísť o vedomú lož, stačí šíriť ohovárania alebo mýliť sa.
Zaujímavé je, že zákon nám nezakazuje opísať človeka negatívne. Pritom predsudky pretrvajú niekedy po stáročia a učia ľudí nenávidieť.
Preto by naše svedectvo o ľuďoch, ktorých poznáme, i o Bohu malo byť čo najvernejšie a radšej láskavé než nepravdivé.

Pane Ježišu, Ty si ako najväčšie prikázanie dal prikázanie lásky. Daj mi lásku k môjmu blížnemu, nech o ňom hovorím len pravdu.

Vlastimil Fürst ml.