Všetkým, čo sú v Ríme, Bohom milovaným, povolaným svätým: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. List Rimanom 1,7

Martin Luther kedysi prirovnal život kresťana k opitému sedliakovi na oslovi – vieme, že spadne, ale netušíme, na ktorú stranu. Nie je to lichotivé prirovnanie, ale vystihuje podstatu. V duchovnom živote sa nezriedka prikloníme na stranu, ktorá sa nám zdá práve vhodná, a hrozí, že na ňu aj „spadneme“.
Kresťania, ktorí čítajú Bibliu, nebudú prekvapení, keď pripomeniem problém zákona a milosti, ktorý sa tiahne v podstate celou Novou zmluvou. Je otázkou, ako spojiť poslušnosť zákonu a zároveň milosť, ktorá odpúšťa každý vyznaný hriech. Môže sa zdať, akoby sa tieto dve veci vylučovali. Navyše vždy proti sebe stáli skupiny, ktoré zdôrazňovali jeden z týchto dvoch aspektov.
Apoštol Pavol sa okrem niekoľkých hlbokých teologických spisov rozhodol vysvetľovať túto tému aj tam, kde by sme to azda nečakali – v pozdrave. Spája pokoj, ktorý je v Starej zmluve predstavený ako život v harmónii s Bohom, čo bezpochyby zahŕňa dodržiavanie Božích prikázaní, s milosťou, ktorá je Božou odpoveďou na to, že ako hriešni ľudia nie sme sami schopní naplniť požiadavky Božieho zákona. Pavol týmto pozdravom ukazuje, že milosť a zákon (pokoj) patria k vyváženému kresťanstvu. Jedno bez druhého nám vždy bude ukazovať Boha v nesprávnom svetle. Potrebujeme oboje.

Chráň ma dnes, Bože, pred krajnosťami a daruj mi vyváženosť.

Jiří Pavlán