Preto sa uberaj cestou dobrých a drž sa chodníka spravodlivých. Veď len statoční budú bývať v krajine a bezúhonní v nej zostanú, no bezbožníci budú vyťatí z krajiny a neverní budú z nej vykorenení. Príslovia 2,20-22

Pokiaľ vás nadpis dnešného dňa vystrašil, ospravedlňujem sa. Sám som sa kedysi podobných výrokov bál. Nikdy by som si o sebe nedovolil povedať, že som statočný a bezúhonný.
Potom som raz čítal žalm, ktorý napísal Dávid. Bol som šokovaný, keď som si všimol, ako sa tento kráľ hodnotí:
„Súď ma, Hospodin, lebo som žil bezúhonne a dúfal som neochvejne v Hospodina.“ (Ž 26,1) Tieto slová nehovorí počas diskusie s kamarátmi, ale dovolí si ich vysloviť pred samým Hospodinom.
Pripadá vám Dávidov život statočný a bezúhonný? Mne nie. To ma vedie k otázke, či je moje a jeho chápanie týchto termínov rovnaké. Zrejme nie.
V texte na dnešný deň stavia Šalamún do protikladu dva termíny: bezúhonnosť a svojvoľnosť. Kým bezúhonní budú žiť, svojvoľní budú vyťatí. Dávid so Šalamúnom ma vedú k viere, že keď budem hľadať Božiu vôľu a odmietnem svoj-voľný štýl života, potom ma Boh, podobne ako Dávida, zaradí medzi ľudí statočných a bezúhonných.
Nie, nie som dokonalý a svätý. Ale podobne ako Dávid hľadám Boha a chcem ísť v jeho stopách. Preto môžem veriť, že budem medzi tými, ktorých Ježiš vezme do svojho kráľovstva.

Pane Ježišu, viem, že si nebo nezaslúžim. Spolieham sa na Tvoje zásluhy a na Tvoju moc pripraviť ma na večný život.

Vlastimil Fürst st.