Vtedy Hospodin povedal satanovi: Dobre si si všimol môjho služobníka Jóba? Veď na zemi niet nikoho ako on, kto by bol taký bezúhonný a priamy, bál sa Boha a stránil sa zlého. Ešte stále sa drží svojej bezúhonnosti, hoci si ma proti nemu nahovoril, aby som ho bez príčiny ničil. Jób 2,3

Jób, bezúhonný muž. Nežije v hriechu a obetuje Bohu za každé zo svojich desiatich detí. Okrem toho je obdarený veľkým bohatstvom. Vyzerá to ako idylka… Potom satan vyhlási, že pre Jóba je to výhodný obchod. Bohabojný a bezúhonný je vraj zo zištných dôvodov.
A dodáva: „Veď len polož naňho svoju ruku a dotkni sa jeho kostí a jeho tela, či sa ti nebude do očí rúhať!?“ (Jób 2,5) Jób stráca všetok majetok, dokonca aj všetky deti, ale na jeho vzťahu k Bohu to nič nemení. Len sa pýta: „Bože, prečo?“
Jóbova ťažká skúška dokázala, že jeho bezúhonnosť nestojí ani na Božom požehnaní, ani na jeho ochrane. Satanovo tvrdenie sa ukázalo ako klamstvo. Dráma sa končí šťastne. Nie je však samozrejmé, že šťastný koniec nastáva už na zemi.
Ako sme na tom my kresťania? Vnímame vo svojom živote Božie požehnanie a snažíme sa žiť bezúhonným životom? Obstojíme, keď prídu ťažké skúšky? Alebo stačí, že trošku stratíme, a začneme Bohu nadávať?

Bože, môj Otče, dávaš mi veľa dobrého. Pomôž mi, aby som dokázal prijať aj to zlé, čo ma v živote musí stretnúť, aby som Ťa lepšie poznal ja alebo iní.

Vlastimil Fürst ml.