Nech sa stane tvoja vôľa ako v nebi, tak i na zemi! Evanjelium podľa Lukáša 11,2 (Roh)

„Modlitbu by sme nemali obmedziť iba na sebeckú žiadosť týkajúcu sa vlastného prospechu. Prosme, aby sme mali čo dávať. Kristus sa riadil zásadou, ktorá má ovládať aj náš život. O svojich učeníkoch povedal: ‚Posväcujem sa pre nich, aby aj oni boli posvätení v pravde.‘ (Ján 17,19) Kristovi nasledovníci musia prejavovať tú istú oddanosť, nezištnosť a podriadenosť nárokom Božieho slova, ako tomu bolo u Krista.
Poslaním nášho pozemského života nie je len uspokojovanie vlastných záujmov či samoľúbosť. Boha oslávime tým, že budeme s ním spolupracovať na diele záchrany hriešnikov. Nebeského Otca máme žiadať o dary, ktoré potom budeme odovzdávať ďalej. Možnosť prijímať sa zväčšuje len dávaním. Nemôžeme prijímať bohatstvo nebeského pokladu bez toho, aby sme ho nerozdávali ľuďom okolo nás.
Máme prejavovať neochvejnú dôveru v Boha. Boží odklad
vypočutia prosieb býva často skúškou našej viery alebo sa cezeň má osvedčiť úprimnosť našich pohnútok. V modlitbe, ktorá je v súlade s jeho slovom, sa spoľahnime na jeho zasľúbenie v neochvejnej dôvere, že ho splní.“

Ellen G. Whiteová: Kristove podobenstvá, str. 106, 109

Môj nebeský Otče, ako ľahko sa hovorí, nech sa stane Tvoja vôľa, keď sa moja prosba netýka mňa, ale niekoho iného. Nauč ma vyslovovať ju rovnako ľahko, aj keď v tom, o čo budem prosiť, pôjde o mňa alebo mojich blízkych. Odovzdávam Ti môj život.

Vlastimil Fürst st.