Vstal teda a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. Ale otec povedal svojim sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Evanjelium podľa Lukáša 15,20-22

Keď márnotratný syn utratil všetky peniaze, ktoré dostal od svojho otca, mal hlad. Pásol svine a závidel im aj šupky, ktoré dostávali. Rozhodol sa preto vrátiť k svojmu otcovi, kde chcel pracovať ako jeden z nádenníkov, tešiac sa, že sa nasýtichlebom.
Dnes je dôstojnosť človeka síce zakotvená vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ale ako je to v skutočnosti? Môžeme sa pozrieť okolo seba – vojny, nenávisť, závisť, to všetko vplýva na ľudskú dôstojnosť. A tá je veľmi krehká.
Boli sme stvorení na Boží obraz. Ale zlákal nás hriech. Boží syn prišiel hľadať a spasiť hriešnych ľudí. Položil za nás (za každého človeka) svoj život. Naša hodnota, dôstojnosť nestojí na našom výkone, ale na tom, či sme u nebeského otca, alebo „pasieme svine“.
Otec prijíma svojho syna, oblieka ho do najlepšieho odevu a na ruku mu dáva prsteň. Obnovuje v ňom svoj obraz. To chce s nami urobiť aj náš nebeský otec.

Nebeský otče, ďakujem Ti, že ma očakávaš s otvorenou náručou. Že ma miluješ a chceš ma premeniť na svoj obraz.

Bohumila Fürstová