V tomto dome ma nikto neprevyšuje. Pán si okrem teba nič nevyhradil pre seba, lebo ty si jeho žena. Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu?! Prvá Mojžišova kniha 39,9

Mama mu zomrela, keď bol ešte malý. Jeho nevlastní bratia, na ktorých žaloval otcovi, ho nenaučili veľa dobrého. A otec tým, že ho uprednostňoval, jeho výchove veľmi nepridal. A predsa…
Keď sa Jozef ako otrok ocitol v Egypte, nepodržal ho ani vplyv rodiny, ani cirkevné spoločenstvo, nikto ho nenapomínal, nekontroloval a nedohliadal na to, ako sa správa. Aj tak však obstál v tých najchúlostivejších situáciách. Čo ho držalo? Tvárou v tvár zvádzaniu Pótifarovej ženy vyzná: „Ako by som mohol zhrešiť proti Bohu?“
To, čo si Jozef udržal a čo udržalo po celý život Jozefa, bola osobná viera v živého Boha. Vďaka skutočnej viere bol statočným vyhnancom, statočným otrokom, statočným väzňom, statočným vládcom Egypta aj statočným bratom.
Skutočná viera sa prejavuje vtedy, keď ťa nikto z ľudí nevidí. Práve v situáciách, keď nikto nie je doma, sa ukáže, čo ti je úplne prirodzené, čo je v tvojom srdci. A možno práve vtedy, keď padnú zábrany okolia, sa človek sklame sám v sebe alebo prejaví mimoriadnu zásadovosť.
Aj nás môže v chúlostivých situáciách podržať to, čo držalo Jozefa – osobná viera v osobného Boha. A nie je to fráza. Je to empiricky overený fakt, doložený mnohými skúsenosťami.

Pane, rozvíjaj v nás opravdivú osobnú vieru, aby sme obstáli aj vtedy, keď nás nikto nevidí.

Vlastimil Fürst st.